Tohle presne si na White Hart Lane od Maurícia Pochettina sľubovali. Úplne dominantné, koukatelné výkony, ktoré robia zo súperov obyčajné šašov. Na druhú stranu treba jedným dychom dodať, že to QPR svojou strnulosťou v malom londýnskom derby Tottenhamu veľmi, veľmi uľahčilo …
Úvodná desaťminútovka by sa dala charakterizovať klišovitými slovami “pokoj pred búrkou”. Oba celky spočiatku evidentne radili opatrnosť nadovšetko, taktizovaly. S 11. minútou, kedy sa Adebayor dostal na koniec Bentalebova centre ao chlp přehlavičkoval súperovu bránu, sa však ľady pohli; a už sa nezastavili.
Len pár sekúnd nato dala chvíľka zmätenie skúseného Richarda Dunnet dostatok času Chadlimu na lahodné spracovanie Adebayorova oblúčika a ešte pohotovejší prehodenie Greena. Hlúpa strata Traorého na polovičke súpera rozbehla krátko potom nebezpečný brejk Tottenhamu, ktorý vďaka Caulkerově rozpačitom zásahu vyústil v zrejme ešte rozpačitejší zakončenie Adebayora.
Hoops boli najmä v prvej polovici vo všetkom osobnom súboji výrazne slabšie a v akomkoľvek rýchlostnom meraní síl výrazne pomalšia, čo sa bezo zvyšku podpísalo pod drvivej polčasovej skóre. Lenže predtým, než sa ho zajali Kohúti skrášľovať, však mohol beh zápasu pozmeniť Phillips, keby sa v tutovke nerozhodol pre tak mizerný typ zakončenia, akým bol lob namiesto jednoduchého obstřelu Lloris.
Pritom keby existoval futbalový Boh, 2: 0 by to bolo skôr ako v skutočnosti – najneskôr v 24. minúte, keď sa Christian Eriksen delikátne oprel do “mŕtveho lopty” a rozozvučal brvno za Robertom Greenom. Excelentná technika zahrávaní priameho kopu, toto si rozhodne zaslúžilo gól.
Avšak zatiaľ čo sám šikovný Dán mohol ľutovať, celému jeho tímu to mohlo byť “jedno”. Onedlho totiž Lamela zahral rohový kop, Dier sa odtrhol, nabehol si na prednú tyč a perfektne zvládnutú hlavičkou definitívne upokojil Tottenham (ak to teda vôbec bolo potrebné).
Ihneď vzápätí Spurs viedli ďalší útok, ktorý tentoraz neúspešne zakončoval Eriksen, aby potom ďalšie nerušený prienik Lamely vyústil v ešte jeden bezproblémový zásah Chadliho. Belgický krídelník si akurát v tomto okamihu pre zmenu balon nespracovával a rovno hlavičkoval do siete. Až potom Hoops začali trochu behať a bolo to lepšie, kým si nikto nevšimol Eriksenova cieľavedomého nábehu na dlhý áut z ľavej strany a QPR sa opätovne triasli pri následnej koncovke Adebayora.
Otrasný polčas teda pre hostí skončil za stavu 0: 3, takže bolo de facto rozhodnuté a nič moc nezmenilo ani prestávky stiahnutie nestíhajícího Dunnet a pretočenie rozostavenie do klasickejšieho formátu so štyrmi zadák. Jediný pozitívny dôsledok tejto úpravy sa pre QPR skutočne rovnal prozaickému – aspoň už ďalej neinkasuje.
Tottenham si každopádne ďalej zvládal tvoriť aspoň nejaké tie šance: Caulker napríklad blokoval Eriksenovu strelu, zatiaľ čo chvíľu predtým si Lamela málinko neporozumel s balónom pri vedení nádejného protiútoku. Štvrtá bránka takto prišla “až” po 65 minútach, keď Danny Rose utiekol po ľavej strane, pristihol Ferdinanda, ako opätovne nestačí, a Adebayor tvárou v tvár Greenovi – úplne sám za nepochopiteľne vytiahnutú obrannou líniou – nemohol zaváhať.
