sport noviny

ballotelliS príchodom nového roku sa tradične rozbieha nekonečný kolovrátok špekulácií o januárových nákupoch. Padajú sumy v rádoch jednotiek až desiatok miliónov libier, ale kluby pritom až toľko nezaujíma, za koľko hráča kupujú. Taký Sánchez stál Arsenal cez tridsať miliónov, Balotelli Liverpool ani zďaleka nie dvadsať, ale pritom je ich aktuálna cena veľmi podobná. Kde je pes zakopaný?

Pre fanúšika a všetkých, čo futbal sledujú, sú pri otvorených prestupových oknách určujúce predovšetkým ceny, za ktoré hráči prestupujú. Určuje sa podľa nich ich hodnota a spravidla platí, čím lepší hráč, tým drahšie. Rovnako tak platí, že prestupová suma zvyčajne presiakne na verejnosť, zatiaľ čo o výške platu sa väčšinou len špekuluje.

Prestupová čiastka síce skutočne môže ukazovať na trhovú hodnotu hráča, ale pre klub, ktorý daného hráča kupuje, je len jedným z niekoľkých faktorov, ktorým sa pri nákupe riadia. Po finančnej stránke sú totiž nemenej dôležité tiež dohodnutá dĺžka kontraktu a plat hráča. Keď sa potom všetko spočíta dohromady, vyjde výsledná suma, ktorú klub do hráčov reálne investuje.

Rozhodne tak neplatí zdanlivo jednoduchá matematika, že hráč, ktorý klub A stál 35 miliónov, je v skutočnosti oveľa drahšie ako hráč, za ktorého klub B zaplatil 20 miliónov. Môže to tak byť, ale nie je nijako ojedinelé, že vo finančných záznamoch oboch klubov potom hráč za 35 miliónov aj hráč za 20 miliónov vyjdú ako rovnako nákladné jednotky.

Dokonalý príklad predstavujú už spomenutí Alexis Sánchez a Mario Balotelli. Obaja vlani v lete zamierili zo Španielska, respektíve Talianska do anglickej Premier League a pri pohľade na prestupovej čiastky by sme mohli urobiť záver, že Sánchez bol pre Arsenal oveľa drahšie posilou ako Balotelli pre Liverpool. Záver to je ale unáhlený a predčasný, hoci sumy 33,5 milióna, respektíve 16 miliónov libier naznačujú opak.

Ak obaja transfery rozoberieme tak, ako to urobí finanční riaditelia, zistíme, že Mario Balotelli v túto chvíľu stojí Liverpool po prestupe z AC Miláno len o 2,4 milióna libier menej, než koľko za Sáncheza platí po jeho príchode z Barcelony Arsenal. V skutočnosti sa za všetkým skrývajú základy účtovníctva a fakt, že v popredných šiestich európskych ligách kluby každý nákup amortizujú a následne odpisujú.

Účtovníctvo klubu reflektuje každý nákup tak, že obstarávacia sumu automaticky rozloží po dobu dĺžky kontraktu, aký s klubom hráč podpíše. To znamená, že ak hráč stojí 20 miliónov a uzavrie zmluvu na päť rokov, každý rok stojí tento hráč nového zamestnávateľa 4 milióny. K tomu sa navyše vždy musia pripočítať tiež plat, opäť podľa rovnakej formule rozložený na dĺžku hráčovho kontraktu, a suma vyplatená agentovi.

Pri určovaní, koľko skutočne hráč klub stojí, je situácia u týchto dvoch súm zložitejšie, pretože platové podmienky sa spravidla nezverejňujú a koľko dostal agent už vôbec nie. O výške platu je však podľa informácií rôznych insiderov zvyčajne (aspoň orientačne) jasno a podľa UEFA sumy putujúci k agentom predstavujú priemerne ďalších 12,6% z prestupovej čiastky.

Teraz prakticky: Arsenal za Sáncheza zaplatil 33,5 milióna libier, podpísal s ním päťročnú zmluvu, počas ktorej by mal poberať 150 tisíc libier týždenne. Z prestupovej čiastky tak Arsenal každý rok (po dobu piatich rokov) odpíše 6,7 milióna a ročné výplata činí 7,8 milióna libier. Ak nezahrnieme bonus pre agenta, stojí Alexis Sánchez londýnsky klub 14,5 milióna libier ročne.

Balotelli síce stál Liverpool iba 16 miliónov libier, ale podpísal trojročný kontrakt na 130 tisíc libier týždenne. Rovnakými výpočty ako vyššie dôjdeme k tomu, že Liverpool stojí taliansky útočník 12,1 milióna libier ročne.

(Prestupové sumy sa postupne odpisujú len pre potreby účtovníctva, v skutočnosti je zvyčajne celá suma uhradená zo strany kupujúceho klubu okamžite alebo v niekoľkých málo splátkach.)

Iný finančný pohľad na vec pochopiteľne majú kluby, čo predávajú. Vinou amortizácia to ale ani pre predávajúcich stranu neznamená, že keď predá hráča za 30 miliónov libier, môže si do finančných výsledkov pripísať rovnako vysoký profit.

Rozdiel pri predaji je v tom, že vo chvíli, keď je hráč predaný, celá získaná suma sa započítava do aktuálnych účtov uzatváraných každú sezónu. Odpočítať sa však musí tzv. “Účtovná hodnota”, teda zostávajúce amortizovaná suma, ktorú ešte klub nesplatil. Ako príklad poslúži minuloročný prestup Ángela Di Maríu z Realu Madrid do Manchestru United.

Real Madrid argentínskeho záložníka kúpil v roku 2010, z Benficy za 28,5 milióna libier a podpísal s ním zmluvu na päť rokov. Jeho suma tak bola rozdelená na päťkrát 5,7 milióna.

O dva roky neskôr Real Madrid predĺžil Di María zmluvu, v tú chvíľu bola účtovná hodnota 17,1 milióna libier (28,5 – 5,7×2). Akonáhle potom hráč podpíše nový kontrakt, je ona účtovná hodnota automaticky prepočítaná na novú dĺžku zmluvy, v Di MARIEOVÁ prípade šesť rokov. Po podpise novej zmluvy tak stál Argentínčan Real Madrid už len 2,85 milióna ročne.

Minulý rok v lete putoval Di María do Manchestru United, ktorý za neho zaplatil 59,7 milióna libier. Hráčovho účtovná hodnota v tú dobu bola pre Real Madrid s ohľadom na zostávajúce štyri roky zo zmluvy ešte 11,4 milióna (4×2,85), takže si mohol španielsky veľkoklub zapísať zisk vo výške 48,3 milióna libier.

Na príklade Di María neboli prijaté platovej výdavky, pretože tie s predajom hráčov pre jeho pôvodné klub automaticky odpadávajú. Zároveň Di Mariův príklad dokladá, že pre klub býva výhodné predlžovať hráčom zmluvy, pretože to vedie k zníženiu ich celkovej ceny, a to zvyčajne aj za predpokladu, že dostane hráč pridané.

Finančná stránka veci je tak jeden z dôvodov, prečo kluby predlžujú zmluvy so svojimi kľúčovými hráčmi dlho predtým, než im existujúce zmluvy vyprší. Jednak tým odradí prípadných záujemcov, ale aj tým zníži celkovú cenu hráča a zároveň si ho môžu hýčkať zvýšeným platom. Vo chvíli, kedy v Európe platí tzv. Finančnej fairplay, kedy kluby môžu minúť len to, na čo si zarobia, je podobné ekonomické zmýšľanie kľúčové.

Mužstvo pražskej Slavie posilnil gruzínsky reprezentant Levan Kenia, ktorý bol minulý týždeň v pražskom tíme na testoch. Dvadsaťštyriročný ofenzívny stredopoliar podľa klubového webu podpísal zmluvu do 30. júna 2015 s opciou.

“Slavia má tiež skvelé fanúšikov, čo je pre mňa ohromne dôležité. Rovnako ako to, že hrá na najlepšom a nejfotbalovějším štadióne v Čechách,” povedal Kenia. “Budem sa snažiť, aby sme sa v budúcnosti dostali do európskych pohárov. Mojím druhým cieľom je návrat do gruzínskej reprezentácie,” pridal stredopoliar.

V mládežníckych kategóriách patril k veľkým talentom. V štrnástich rokoch bol na testoch v Barcelone, v šestnástich debutoval v národnom mužstve a v sedemnástich si odkrútil vo vtedajšom Pohári UEFA súťažnú premiéru za Schalke. V bundeslige odohral Kenia 11 stretnutí.

Po angažmán v Gelsenkirchene zamieril do ukrajinského celku Karpaty Ľvov a naposledy pôsobil v nemeckom druholigovom Düsseldorfe, kde bol spoluhráčom terajšieho slávistického kapitána Martina Latky. Od tohtoročného leta je rodák z Tbilisi voľným hráčom. “S Martinom sme veľmi dobrí kamaráti. Vo všetkom mi pomohol a urobil všetko pre to, aby som mohol v Slavii byť,” vysvetlil KKenianija.

“Prvýkrát som sa o záujme Slavie dopočul od svojho manažéra, ktorý bol v kontakte so Slaviou. Spojil som sa s Martinom látkami a Karol Kisel a následne nič nebránilo tomu, aby som prišiel do Prahy,” pridal hráč s 23 štartmi a tromi gólmi v gruzínskej reprezentáciu. Jej dres obliekol naposledy v marci 2013.

Pred 50 rokmi, 31. októbra 1964, sa narodil holandský útočník Marco van Basten. V osemdesiatych rokoch a na začiatku nasledujúcej dekády žiaril tento brilantný technik a obávaný kanonier v drese Ajaxu a neskôr AC Miláno. Obom klubom pomohol k zisku radu majstrovských titulov aj najcennejšie klubových pohárov.

V roku 1988 vybojoval van Basten spolu s ďalšími členmi holandskej futbalovej reprezentácie titul európskych šampiónov. On sám sa pri tom stal hviezdou turnaja, keď zaznamenal druhú finálovú trefu proti mužstvu vtedajšieho Sovietskeho zväzu. S piatimi gólmi bol tiež vyhlásený kráľom strelcov a bol zaradený do All stars tímu.

Spolu so svojím krajanom Johanom Cruyff a Francúzom Michelom Platinim patrí Marco van Basten medzi trojicu futbalistov, ktorí ako jediní dokázali trikrát získať Zlatú loptu pre najlepšieho hráča Európy. Podarilo sa mu to v rokoch 1988, 1989 a 1992. V roku 1992 bol zvolený aj najlepším futbalistom sveta v ankete Medzinárodnej futbalovej federácie (FIFA).

Sériu fenomenálny úspechov prerušilo v roku 1993 komplikované zranenie členka. O dva roky neskôr bol van Basten nútený hráčsku kariéru ukončiť. Ani potom ale na futbal nezanevrel a žal úspechy ako tréner a manažér. Koučoval okrem iného holandskú reprezentáciu a Ajax Amsterdam, v ktorom kedysi odštartoval svoju kariéru.

Tento rok na jar sa van Basten dohodol na trénerskej zmluve s vedením holandského futbalového klubu AZ Alkmaar. V auguste ho však trápili problémy so srdcovým rytmom, načo sa vzdal funkcie hlavného kouča, takže v tíme aktuálne pôsobí ako asistent trénera.

zdroj: http://bonus-pariuri.com/winmasters