Priemerný fanúšik Arsenalu ďalej prepadá depresiám. Už 15bodový strata na vedúcu Chelsea, predĺžená šnúra bez výhry nad Manchestrom United a ďalšie nepríjemné Wilshereovo zranenia sú len niektorými negatívnymi poznatkami, ktoré si niekto taký môže z dnešného šlágri odniesť. Naopak Red Devils oslavuje kľúčové víťazstvo …
Gunners pritom začali veľmi sľubne, a predovšetkým Oxlade-Chamberlain rozdával radosť aj energiu na všetky strany. Hneď skraja takú malú prostrkávačkou pekne vyzýval Welbecka, ten však nebol ideálne vyrovnaný a jeho koncovka vo finále ani zďaleka nebola nebezpečná.
Najväčšie šance polčasu tak nakoniec pripadli Wilshereovi. Ten najprv svoj vlastný sólový prienik zakončil len veľmi slabo; a podobne neuspokojivo dopadla jeho ešte väčšiu príležitosť o niečo neskôr, keď spolu s Welbeckom zaútočil do roztvorené obrany a sám pred zlyhávajúcim de Geou trestuhodne zaváhal.
Už v 16. minúte musel doteraz tápajúci Manchester United prehĺtať ďalšie horkú pilulku v podobe jubilejného 40. zranenie Van Gaalovy éry. Opäť bol pritom na nosidlách prevážaného Luke Shaw, takže sa na post ľavého beka vrátil pôvodným povolaním krídelník Ashley Young.
De Gea znovu nebol úplne stopercentný v 24. minúte, keď sa rozhodol vyraziť proti Alexisově kolmicu pre Oxlade-Chamberlaina. Španielsky brankár ale nakoniec dobre zaimprovizoval, súperovu koncovku zdarne vystopoval – a aj naďalej zostával tým suverénne zaměstnanějším strážcom svätyne.
Vo 35. minúte musel napríklad krotiť Alexisovu ranu zo strednej vzdialenosti a celkovo v tú dobu čelil už piatich presným strelám súpera. ManUtd sa naproti tomu v rovnakom intervale nezmohla na ani jednu; a nejakým nepresným projektilom zaujal snáď akurát Di María po 36. minútach.
Do kabín išli nakoniec oba tímy za nerozhodného stavu a na tom sa nič nemalo meniť ani krátko po prestávke – kým tiež Arsenal nestretla slabá Päťminútovky, v jeho prípade úplne osudová Päťminútovky.
Vtedy – krátko pred zavŕšením dvoch tretín zápasu – najskôr Wilshere nerozchodili McNairův sklz na členok, potom Gibbs vo vzdušnom súboji nechtiac zranil vlastného brankára, a aby toho nebolo málo, tak si ešte následnú Valenciovu strelu zrazil do vlastnej siete.
Oxlade-Chamberlain krátko nato nadviazal ďalším krásnym prienikom po pravej strane, aby jeho center priamo do De Gey odhlavičkoval Sánchez. A do rovnakých priestorov neskôr pálil tiež Cazorla po peknom sklepnutí od Welbecka.
Keď potom v 76. minúte domáci priaznivci vítali na pľaci uzdraveného Olivier Giroud, videli v ňom iskru nádeje. Namiesto toho ale Blackett z čiary odkladali koncovku Cazorlovy akcie, aby United obratom prišli s poistkou vedenia. V situácii 2 na 1 si hravo poradil tandem Di María-Rooney, keď druhý menovaný ľahkým prehodením striedajúceho Martíneza jedine potvrdil vlastnú týždeň snov.
O niečo neskôr ešte Di María spackal svoj samostatný nájazd, ani ten však nebol potrebný na to, aby Giroudova parádne trafenie šibenice z piatej minúty nastavenia v konečnom zúčtovaní neznamenala zhola nič.
